Je demokracia nestabilná ?

Autor: Filip Balák | 20.1.2020 o 8:47 | Karma článku: 1,15 | Prečítané:  117x

Ocitli sme sa v temnom období spoločnosti. Šírenie rozličných ideí a názorov môže ovplyvniť, dokonca zmeniť doposiaľ najlepšiu formu politického riadenia štátu. Pretrvá demokracia aj po ďalšie dekády vo väčšine krajín?

Demokracia je jediná spoločenská sústava, ktorú je možné demokratickou cestou odstrániť

Gabriel Laub

   Prvé mestské štáty v Egypte, či na Blízkom Východe fungovali na princípe autokracie. Záviselo jedine od kráľa, alebo najväčšieho predstaviteľa vtedajšej viery, ako usmerní svoju vládu. Počas histórie ľudia prežili samovládu v najrozličnejších formách. Buď aristokraciu v ranných štátoch, monarchiu vo väčšine európskych krajín, ktoré tvorili zložitejšie územne celky, alebo tyraniu, ktorá sa objavila v každom zriadení. Starovekí Gréci si ako prví uvedomili, že vláda ľudu dokáže mestským štátom priniesť oveľa väčšie blaho, ako dedičnosť trónu či vláda bohatej vrstvy. Vďaka Grékom dnes množstvo štátov funguje na princípe demokracie. Mali by sme byť vďační.

   O niekoľko storočí neskôr, po nezávislosti Ameriky a Francúzskej revolúcii, väčšina krajín funguje v určitých formách demokracie, tzv. konštitučnej monarchie. Vláda so rozdelila medzi panovníka a parlament. Takéto zriadenie existuje doteraz napr. vo Veľkej Británii, Kanade alebo Belgicku. Po prvej svetovej sa politické zriadenie niektorých krajín mení iným smerom, iné zase vznikajú na obraz americkej či francúzskej vlády. Prvá Česko-slovenská republika je toho dôkazom. Lenže nič netrvá večne. V Taliansku sa vlády ujali Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov). Fašizmus sa dostal do politiky pomocou demokratickej cesty a vojenského nátlaku. V Nemecku prostredníctvom volieb vyhrala NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana), ktorá predstavila zároveň svoj 25-bodový politický program založený na antisemitskom rasizme a vízii ba až nepredstaviteľnej utópie Veľkého Nemecka. V oboch štátoch využili predsedovia strán, Benito Mussolini a Adolf Hitler, zlú sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Zároveň sa prikláňali, tak ako v Rusku, ku najpočetnejšej sociálnej triede, a to k robotníckej. V jednoduchosti, bezradní ľudia robia bezradné činy. Ľud siahol po prvom lane, aj keď si neuvedomili kam vedie. S príchodom fašizmu v Taliansku a nacizmom v Nemecku začala neskôr druhá svetová vojna. Po jej konci sa svet rozdelil na západ a východ. V Tretej Česko-slovenskej republike vyhrali v demokratickým voľbách komunisti s najväčšími percentami (40,17%), vďaka čomu sa stal predsedom vlády Klement Gottwald. Postupom času, až do Februárového prevratu, sa komunisti usilovali o také reformy, ktoré by postupne smerovali k odstráneniu súkromného vlastníctva a pomaly vytvárali kolektívne vlastníctvo. Neskôr znárodnili pôdu, podniky, banky a iné inštitúcie. V roku 1948 sa uskutočnil tzv. Februárový prevrat, ktorý znamenal prechod z demokracie k totalite. Ľudia boli nútení žiť štyridsaťjeden rokov v totalitnom režime za železnou oponou. Počas socializmu boli pokusy o navrátenie demokracie, alebo zmiernenie určitých ustanovení vtedajšieho režimu. Pražská jar, Charta 77 a Nežná revolúcia upriamili myslenie ľudí k slobode. V 1989 započala zmena, na ktorú nebol nikto pripravený, lebo ju nikdy nezažil.

       Práve sme v 21. storočí. Píše sa rok 2020 a náš svet prechádza a bude prechádzať neľahkými zmenami. Zmeny z pohľadu geológie, ekológie, sociológie a politológie ovplyvnia náš bežný, ľudský život. Demokracia je ale nástroj, ktorý nám umožňuje prediskutovať problémy a neprenechávať ich jednej privilegovanej skupine. Vďaka väčšine zástupcov vo vláde sa dejú zväčša pozitívne zmeny. Demokracia skrýva veľkú moc a zároveň je tak krehká. Politickým stranám stačí využiť situáciu a vhodný okamih, ktorý rozhodne o budúcich dekádach štátu a ľudí. Rôzne idey a názory by nás mali nútiť premýšľať nad ozajstnými hodnotami a nie zaťahovať nás do konfliktu medzi obyvateľmi. Čoraz viac a viac ľudí začína veriť neonacistickým hnutiam, len pre ich absurdné utópie o blahobyte, rovnoprávnosti a solidarite. Treba si dávať pozor, kým nebude neskoro. Vláda ľudu sa vyvíjala veľmi dlho oproti diktatúre. Postačili jedny voľby, aby bol zavedený totalitný režim v niektorých krajinách. Niekde potrebovali vojenský zásah, povstanie alebo revoltu, pri ktorých zahynulo množstvo nevinných ľudí. Práve preto je podstatné uvažovať nad samotnou otázkou, či je demokracia stabilná vláda. Áno aj nie. Pokiaľ sa naučíme racionálne rozhodovať, demokracia môže fungovať stále. Ak si ľudia vyberú alternatívu v podobe príležitostného kompromisu, časom to oľutujú. Dbajme na prítomnosť spolu s budúcnosťou, aby sa nezopakovalo temné obdobie 20. storočia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Neuveriteľne smutný príbeh Štefana Harabina (píše Samo Marec)

Čo, ak nie toto, je definíciou zlého človeka?

Ľudia zo zvolenskej bytovky vzdali súboj s fašizmom

Na bytovke visí už len transparent ĽSNS.


Už ste čítali?